Asi najpodstatnejšou funkciou štátu je zabezpečiť pre svojich občanov právo na spravodlivosť. Ľudia vo svojich vzájomných vzťahoch nie zriedka prekročia hranicu, za ktorou už začína územie niekoho druhého. A keď ten druhý dá najavo nespokojnosť, ten prvý sa tvári, že sa nič nedeje a že ten druhý preháňa. Hovorím to zovšeobecnene, ale najviac to každý z nás pociťuje vo veciach majetku. Napríklad jeden súrodenec si zoberie niečo z rodičovského a druhý súrodenec má pocit krivdy. Alebo zamestnávateľ nezaplatí svojmu zamestnancovi to, na čom sa dohodli a zamestnanec cíti nespravodlivosť. Alebo novoprijatému dá vyšší plat než dlhodobo zamestnanému a ešte núti, aby ten menej platený zaučil nového, ale nezaplatí mu to, ani mu nepridá na plate. Tu by mal nastúpiť sudca, ktorého kvalitu a nestrannosť garantuje štát. Ako je to s nestrannosťou a kvalitou našich sudcov? Pripomeňme si Treemu a Kočnerove opičky.
To čo sa deje dnes v Poľsku so sudcovským stavom, je niečo čo by sme my na Slovensku mali chápať a Poliakov v tom podporovať, aj keď im to EU vyčíta. Keď sme sa teraz dozvedeli, ako mal Kočner vycvičených, na slovo poslúchajúcich sudcov a ako ich Harabin cez svoje postavenie na Najvyššom súde kryl, je jasné, že rovnako je na tom súdnictvo v Poľsku. A to sa nedá vyčistiť cez samosprávne súdne orgány. Sudcovský stav je v hlbokej kríze a tú krízu treba vyriešiť cez parlament. Čo najrýchlejšie. Ľudia zo západnej Európy, ktorí nezažili totalitný režim, nevedia pochopiť, ako tento režim kriví charaktery. Aj charaktery sudcov. A preto niet inej cesty ako parlamentným spôsobom očistiť a skvalitniť stavy sudcov.
