V súčasnosti víri verejnú mienku švédska tínedžerka Grétka svojim ekologickým posolstvom. Dokonca sa stala osobnosťou roka. S mnohými jej názormi sa dá súhlasiť. Naozaj sa klíma otepľuje a významnou časťou sa na tom podieľa priemyselný rozvoj sveta – teda neekologická, extenzívna činnosť ľudstva.
Ale jej posolstvo nie je komplexné. Obracia sa totiž najmä na lídrov vyspelého sveta, ktorých krajiny už dávno riadia rozvoj svojich štátov nie extenzívne ale intenzívne – teda naozaj ekologicky. Určite sú v tomto prístupe Európy a Severnej Ameriky ešte stále rezervy, ale už len porovnaním množstva obyvateľov EU, USA, Kanady a Austrálie (ani nie 1 miliarda obyvateľov) s počtom obyvateľov Číny, Indie a ostatných štátov juhovýchodnej Ázie (viac ako 3 miliardy) je jasné, kto produkuje viac CO2. A to ešte nehovoríme o stále extenzívnom – teda prírodu drancujúcom spôsobe priemysle práve v Ázii aj v Afrike. Na koho sa treba s tou kritikou obrátiť viac? Môj názor je, že na Čínu a Indiu. Ale tam ešte Grétka nedošla. Ani jej to neradím. Nevítali by ju tam s otvoreným náručím. Možno by bola odtiaľ prinajlepšom rýchlo vyhostená.
A navyše – čo môže toto dievča povedať mne osobne? Málokto triedi a kompostuje odpad tak efektívne ako ja. Dokonca vyťahujem z komunálu u mňa doma to, čo tam v nepozornosti hodí moja manželka alebo deti. A toto riešim aj na úrovni svojho mesta vo svojej pracovnej pozícii. Žijem tak, aby som zanechal svojim potomkom čo najmenšiu uhlíkovú stopu. Snažím sa svojmu okoliu ukázať príklad ekologického života. Ale uvedomujem si aj to, že starších ľudí vo svojom okolí už neprerobím. Ich schopnosť prispôsobiť sa novým požiadavkám je tým menšia, čím sú starší. Dokonca si dovolím povedať, že taký skostnatený postoj k prírode začína už u štyridsiatnikov. Aj tí sa už leniví separovať.
Ale je tu nová generácia, ktorá ponúka vzory ako ekologicky žiť. Vzory ľudí, ktorí žijú v súlade s prírodou a záleží im na nej.
